Kupujte a predávajte iba šteniatka s preukazom pôvodu
(teda so zárukou určitých zdravotných, povahových a exteriérových vlastností),
alebo si zaobstarajte psíka s útulku.
Nepodporujte akokoľvek svojim konaním nekontrolované množenie psov!
Prečo?
Mnohé populárne plemená (ktorými papillon ani phaléne zatiaľ našťastie nie sú, čo však ale neznamená, že sa ich to vôbec netýka), ako napríklad yorkshireský teriér, svojou popularitou značne utrpeli. Na ulici mnoho krát vídam psíkov, ktorí sa vplyvom takzvaných chovateľov (ďalej už len množiteľov) snáď ani len nepodobajú na zástupcov tohto plemena. Často krát bývajú aj raz takí veľkí, ako sa uvádza v štandarde. Tieto módne plemená trpia často množstvom genetických porúch a ochorení a dožívajú sa nízkeho veku. A to všetko len pre bezohľadnosť a nezodpovednosť množiteľov, ktorí nenechajú vyšetriť svojich psov na rizikové dedičné ochorenia plemena (pretože je to príliš drahé), krížia svojich psíkov tak, ako sa im zachce, bez uchovnenia a bez povolenia od poradcu pre chov plemena. Budúcemu dôverčivému majiteľovi sa ani nepreukážu nákupnou zmluvou a keď šteniatko po pár týždňoch uhynie, alebo je choré, tvária sa, že sa ich to netýka a mnoho krát nehorázne vysokú sumu peňazí nešťastnému majiteľovi ani nevrátia.
Ako sa teda dá takémuto hroznému zaobchádzaniu, nepríjemným dôsledkom príbuzenskej plemenitby a nekontrolovaného množenia vyhnúť? Je to vôbec možné? Áno, je. A je to pomerne jednoduché, ak sa budeme riadiť podľa niekoľkých základných pravidiel. Najskôr by sme si mali zistiť aké dedičné ochorenia sa u vybraného plemena môžu vyskytovať a nejaké tie základné informácie o nich. Osobne som toho názoru, že testy na všetky takéto poruchy alebo ochorenia by mali byť súčasťou žiadosti o uchovnenie jedinca, bohužiaľ, nie vždy je to tak. Preto by sme si mali u vyhliadnutého chovaťeľa zistiť, aké sú riziká a či aspoň rodičia šteniatok boli na tieto ochorenia vyšetrení, poprípade koľko generácií dozadu bol v rodokmeni nález negatívny. Avšak tá najdôležitejšia zásada, ktorej by sme sa nepochybne mali držať, je podľa možnosti nikdy nekupovať psíka bez preukazu pôvodu – PP, poprípade zobrať si radšej psíka z útulku a spraviť jemu, ale aj sebe krajší život. Pokúsim sa priblížiť o čo ide aspoň v skratke...
Každý seriózny chovaťeľ predáva svoje šteniatka aj s istým dokumentom. Je to vlastne rodokmeň nášho psíka, ktorý nám dáva istotu, že jedinci niekoľko generácií dozadu boli zdraví a že splnili všetky podmienky pre uchovnenie a chov. Títo psíci sú preto niekedy aj o to drahší, samozrejme kvôli vyšším nákladom. Ale ja sa pýtam, nie je lepšie investovať do nášho budúceho štvornohého spoločníka hneď na začiatku, než ako neskôr (ak nebudeme mať práve šťastie na zdravé šteniatko) celý jeho život míňať nehorázne sumy peňazí za lieky a veterinárov?
Je to otázka na zváženie. Množitelia, ktorým nejde o nič iné len zarobiť na svojich psoch čo najväčšie peniaze existujú len pre to, že sa ešte stále nájdu ľudia ochotní od nich takéhoto psíka odkúpiť.
Pokúsme sa to spoločne zastaviť...
Nie je pravda, že sučka musí mať raz za život šteniatka, je to iba mýtus.
V prvom rade, ak nie jeuchovnená, by nemala mať šteniatka vôbec!
Psíkov bez PP zavretých v útulkoch, týraných, bojujúcich o život, či dokonca utratených je už neúnosné množstvo. Ak má majiteľ čo i len jediný vrh bezpapierových šteniatok, nedokáže zabezpečiť všetkým ich potomkom (šteniatkam ich šteniatok a šteniatkam šteniatok ich šteniatok...) domov. Opustených psov stále pribúda, no útulky nemajú nekonečnú kapacitu.