Dôslednosť

Na to, aby psík výcviku porozumel a spoľahlivo poslúchal majiteľa, je veľmi dôležitý vyrovnaný a rozhodný prístup. Povel a jeho úspešné splnenie nie je v skutočnosti nič iné, ako akcia a reakcia. A po akcii VŽDY (nie niekedy, väčšinou, často...) nasleduje reakcia. Pre psa by mal povel znamenať príkaz, ktorý musí splniť okamžite a za každých okolností. Pes sa to dokáže naučiť a vie to aj rešpektovať, ale len v tom prípade, ak majiteľ zvolí ten správny prístup.

Psík nechápe, čo jednotlivé príkazy znamenajú, musíme mu preto najskôr pomôcť, aby si každý povel spojil s jeho reálnym významom. Povel by tak mal byť povedaný vždy až vo chvíli, keď ho pes práve vykonáva. To znamená, že napríklad Sadni! vyslovíme iba vtedy, keď si psík akurát sadá. Hneď ako si sadne nešetríme nadšením, chválou a odmenami. Pes si časom vytvorí súvislosť medzi povelom, vykonávanou činnosťou a pochvalou a bude sa ho snažiť sám splniť. Povel však môže byť vyslovený len vtedy, ak je naozaj isté, že ho pes skutočne splní (teda keď vám psík venuje veškerú svoju pozornosť, je plne sústredený na odmenu, v okolí nie sú žiadne rušivé vplyvy, pachy, psy, ľudia a podobne). Až časom je možné cvičiť psíka v postupne stále rušivejšom prostredí. U každého psa, jeho majiteľa, ale aj povelu je individuálne ako rýchlo treba vo zvyšovaní náročnosti pokračovať. Jedinou zásadou, ktorej sa však treba držať je, že pes musí zakaždým na prvý krát poslúchnuť.

Pri každom povele je dôležité, aby bolo použité vždy to isté slovo (alebo gesto), rovnaký tón hlasu a melódia. Povel nikdy nesmie byť opakovaný viac krát, treba si však dať pozor na to, aby ho pes skutočne počul. Preto ak psík na príkaz nie je v tej chvíli pripravený, tak ho najskôr oslovíme menom, aby spozornel (Fany, sadni!). Najvodnejšie psie meno je dvojslabičné. Povel treba povedať dostatočne zrozumiteľne a hlasno. Psovod nesmie dať nikdy najavo svoje pochybnosti o tom, či pes povel naozaj splní. Každý príkaz treba hovoriť vyrovnane a rozhodne, pretože psy dokážu pochybnosti a neistotu v hlase veľmi ľahko vycítiť.

Ak sa náhodou predsa stane, že ste sa pri výcviku príliš unáhlili a pes na povel poslúchnuť nechce, musíte si ho vynútiť inak (spôsoby, akými je možné docieliť, aby psík príkaz splnil sú popísané podrobne pri jednotlivých poveloch). Ak majiteľ dokáže počas celého výcviku zabezpečiť, aby pes zakaždým jeho príkaz splnil, stane sa pre psíka plnenie povelu absolútne automatické a majiteľa bude poslúchať spoľahlivo v akejkoľvek situácii.

 

Motivácia

Výcvik má byť pre motýlika hra plná vzrušenia, zábavy, aktivity a nadšenia. Je to príjemne a plnohodnotne strávený čas s pánom, na ktorý by sa mal psík vždy veľmi tešiť. Pri výcviku by namal byť majiteľ nervózny či smutný. HNEĎ po každom splnenom povele musí nasledovať odmena. Existuje niekoľko typov odmien.

1. Slovná pochvala

2. Maškrta

3. Hračka (alebo stebielko trávy, konárik...)

4. Hra

5. Kliker

Odmeny je možné kombinovať, alebo striedať podľa potreby (ak je povel nový, náročný, alebo jednoducho chceme, aby motivácia bola dostatočná, je obvykle dobré použiť nejakú chutnú maškrtku). Slovná pochvala, alebo kliknutie by však mali nasledovať po splnenom povele vždy, aby psík cítil spätnú väzbu.

 

Trpezlivosť

Pri výcviku sa nikdy ale nikdy nesmieme unáhliť! Každý povel si vyžaduje odlišný čas na jeho dokonalé zvládnutie a môže to trvať od pár minút až po niekoľko mesiacov. Hovorí sa, že pomaly ďalej zájdeš a práve pri výcviku psa to platí dvojnásobne. Treba k nemu pristupovať skutočne postupne, pravidelne a kontinuálne. S výcvikom treba začínať v tichých a pokojných priestoroch, najlepšie doma a až postupne prostredie meniť a zvyšovať okolité vzruchy. Až keď má psík dokonale zvládnutý jeden krôčik, môžeme pristúpiť k ďalšiemu, keď zvládne aj ten, znova k ďalšiemu a tak ďalej. Treba tiež myslieť na to, že výcvik nekončí výcvikom, ale upevňovať povely by sme mali po celý život našeho psíka. V prvom rade nikdy by sme sa nemali vzdávať, aj keď to možno nebude vždy bezproblémové a ľahké.