Španielsko, kolíska španielov?
Pes domáci (Canis lupus familiaris) je zdomestifikovaná psovitá šelma, ktorá už odpradávna s nadšením plní úlohu nenahraditeľného pomocníka a najlepšieho priateľa ľudí. Človek postupom času vyšľachtil rôzne typy psov na vykonávanie rozličných funkcií. V zásade, avšak bez nejakého väčšieho ohľadu na príbuznosť, ich teda môžeme rozdeliť na lovecké, pastierske a úžitkové psy. Celá pôvodná skupina španielov patrí medzi plemená lovecké. Podľa spôsobu lovu koristi sú to sliediče. Sliediče, teda španiely, sa vyznačujú tým, že zver najskôr vysliedia v poraste, vyženú ju zo skrýše, aby ju lovci mohli zabiť a potom ju mŕtvu prinesú pánovi, alebo zver zaženú do sietí. Španiely pravdepodobne pochádzajú, ako naznačuje aj ich pomenovanie, z Pyrenejského polostrova. U väčšiny dnešných španielov zostala ich pôvodná funkcia sliediča zachovaná dodnes, iné boli človekom vyšľachtené k odllišným účelom. Nie vždy im bol však ponechaný aj ich pôvodný názov, teda španiel. Pomenovanie tibetského španiela je naopak zavádzajúce, keďže predok tohto plemena v skutočnosti nie je a nikdy nebol španiel.
Taliansko, krajina malých španielov
V trinástom storočí sa začali v Taliansku objavovať španiely malého vzrastu. Od ostatných sliedičov sa inak nelíšili (dlhá srsť, sklopené uši). Chované boli na lov drobnej zvery, ako sú jarabice, prepelice či zajace. Pre svoju malú veľkosť sa však stávali neustále obľúbenejšími spoločníkmi šľachty talianskeho dvora a ich pôvodné určenie sliediča sa časom začalo vytrácať. Okrem iných historických prameňov sa stále častejšie začínajú objavovať na freskách a obrazoch talianskych majstrov, ako sú Ambrogio Giotta, Altichier, Sasetta, Tiziano Vecellio, Jacop da Pontorma, či Veronese. Medzi talianskych šľachticov, ktorí boli s týmito psíkmi na maľbách vyobrazení patria napríklal Lorenzo di Medici, či Eleonora Gonzaga.
Kontinentálna rozprávka pokračuje
Malé španiely sa začali v 16. storočí postupne objavovať aj vo Francúzsku, Holandsku a Švajčiarsku. Zjavujú sa na obrazoch a v listoch francúzskych šľachticov Marguerity de Valois, Henricha III., Márie Medicejskej, Ludvíka XIII., Ludvíka XIV., Lisoletta z Pfazu, madame de Pompadour, Márie Antoinetty, a to až do obdobia Veľkej Francúskej revolúcie v 18. storočí. Z francúzskych maliarov malé španiely vyobrazuje napríklad Clout a Pierre Mignard, z holandských Antonis Mor z Utrechtu, van Dyck, Breughel a Rubens a zo španielskych Tobias Stimmer a Diego Verlasquez. V 18. storočí boli malé španiely psíkmi Pruskej aj Rakúsko-Uhorskej šľachty. Dokazujú to ich vyobrazenia na maľbe Sophie Dorothei zhotovenej Pesnem a Márie Terézie. Malé španiely so vzpriamenými ušami sa po prvý krát začínajú objavovať okolo roku 1700 a vznikli pravdepodobne cieleným krížením s inými plemenami. Je však možné aj to, že uši sa im postavili mimovoľne a následným šľachtením bol tento znak udržiavaný.
Francúzko, Belgicko a celý svet
Až koncom 19. storočia sa začal v Belgicku a Francúzku rozmáhať cielený chov plemena a následne na to, v roku 1990, bol publikovaný aj jeho platný súčasný štandard. Krajinami pôvodu tak bolo uznané Belgicko a Francúzsko. V 20. storočí sa začalo plemeno rozširovať do celého sveta a chov bol založený aj u nás, na Slovensku. Malý kontinentálny španiel je teda plemeno s bohatou a záhadnou históriou. Dnes môžeme len ťažko s určitosťou povedať, či je pravou krajinou pôvodu tohto plemena Francúsko a Belgicko, Taliansko, či dokonca Španielsko. Pravdepodobne sa však toto miesto nachádza niekde na území kontinentálnej Európy.
Použitá literatúra - Zdeňka Paulíková: Papillon, Michal Císařovský: Pes, Desmond Morris: Psi