Socializácia
Každý psík by mal byť už od malého šteniatka socializovaný, aby sa z neho stal v dospelosti vyrovnaný a nekonfliktný psík bez známok prehnanej bojazlivosti. To znamená, že šteniatko by si malo zvykať na cudzích ľudí, rôzne druhy prostredia, iné psy (respektíve veľké množstvo psov pohromade) a ďalšie zvieratá. Počiatky socializácie by mali začať už u chovateľa. Psík by sa mal zoznámiť s rôznymi povrchmi (napríklad presklená dlažba), rušnými cestami a križovatkami, mestom a inými frekventovanými a hlučnými miestami (železničná stanica, obchodný dom...), s hlasnými zvukmi, rozprestretým dáždnikom, jazerom, vodou... Fantázií sa medze nekladú. Čím viac a častejšie bude psík socializovaný, tým lepší spoločník sa z neho stane v budúcnosti. Treba si však uvedomiť, že papillon je veľmi vnímavé plemeno krehkej stavby tela a s mimoriadne citlivou povahou. Zlú skúsenosť si dokáže zapamätať po celý život ako traumu. Treba preto k nemu za každých okolností pristupovať s citom a rozvahou. Spoznávanie sveta má byť predsa zábavou. Pre psíka je tiež veľmi dôležitý blízky vzťah s pánom. Je dôležité tráviť so psíkom veľa času, užívať si vzájomné hry, spoznávať sa, budovať vzájomnú dôveru a brániť jeden druhého. Čím lepší a vrúcnejší vzťah si majiteľ so psom vybuduje, tým krajší bude ich spoločný život.
Výchova
S výchovou by sa malo tiež začať už v ranom veku. Pes nie je malé dieťa, ale psovitá šelma. Je to hierarchické zviera, ktoré potrebuje, aby ho niekto viedol, určil jeho životu režim a stanovil hranice. Správny vodca svorky má byť spravodlivý, ale aj zásadový, pes by mal z neho vycítiť nezlomnosť a autoritu. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré treba šteniatko naučiť je, aby zvládalo samotu. Najskôr by malo zostať samo doma iba krátko a až postupne je možné túto dobu predlžovať. Ak psík robí akúkoľvek nežiaducu činnosť, zakážeme mu ju ráznym a nahnevaným Fuj! (prípadne si aj psa nachvíľu vôbec nevšímame, odídeme von z miestnosti a pod.) Psík chce byť s pánom vždy zadobre, preto sa bude v budúcnosti snažiť nevhodnému správaniu a následnej negatívnej páničkovej reakcií vyhnúť. Napríklad ak sa malé šteniatko samo v novom prostredí v pelechu bojí a kňučí, majiteľ by mal prísť za ním ho pohladkať a pochváliť ho až vo chvíli, keď kňučať prestane. Psík časom pochopí, že nekňučať ruže (ehm vlastne pánička) prináša. Psíka teda pri žiadnom negatívnom, bojazlivom, či agresívnom správaní (kňučanie, trasenie, nevhodné štekanie, vrčanie, trhanie, skákanie...). nikdy nechválime ani neupokojujeme! Pes by tiež nemal jesť zbytky od stola, pretože sú pre neho nevhodné (soľ, korenie...). Inak je však len na každého zvážení, čo pes robiť môže a čo má naopak zakázané. Pri výchove psa nesmú existovať výnimky, pretože by ich nepochopil. Preto ak pes nesmie napríklad spať v posteli, brať jedlo od cudzích, či trhať ponožky, nemal by to mať dovolené NIKDY. Toto by sa malo dodržiavať od začiatku, pretože psík jednoducho nechápe, že ak mal niečo dovolené dosiaľ, tak to už zrazu robiť nemôže. Existujú však prípady, kedy psík niečo robiť smie a inokedy zas nesmie, povedzme štekať. Vtedy namiesto povelu Fuj! je vhodné pre rozlíšenie použiť iný povel, napríklad Nesmieš!
Základná poslušnosť
Výcvik základnej poslušnosti je rovnako dôležitý pre veľké, ako aj pre malé psy bez rozdielu. Môžeme s ním pomaly a postupne začínať už od šteniatka. Medzi základné povely patrí napríklad privolávačka, odloženie, sadnutie a ľahnutie, ako aj chôdza pri nohe bez vôdzky a na vôdzke, o ktorých sa zmieňujem ďalej. Výcvik je mimoriadne dôležitý kvôli bezpečnosti psíka, komfortu spolunažívania, lepšieho vzájomného porozumenia a tiež pre motýlikov je to aj skvelá zábava a spôsob hry. Papillon patrí v rebríčku pracovnej inteligencie, teda ochoty spolupracovať s človekom a učiť sa nové veci, medzi 8 najinteligentnejších plemien. Z malých rás sa mu v tomto vyrovná snáď len trpasličí pudel. Motýlik je mimoriadne ľahko cvičiteľný pes, napriek tomu však výcvik netreba zanedbať a mali by sme k nemu pristupovať zodpovedne a dôsledne. Treba mať pri tom neustále na pamäti, že motýlik nie je trebárs teriér, ktorý kvôli svojej tvrdolavej a ostrej povahe potrebuje prísnejšiu ruku a rázny prístup. Malé kontinentálne španiely sú veľmi citlivé a jemné psíky. Vyznačujú sa obrovskou vnímavosťou, hravosťou a zvedavosťou a práve to by sme mali pri výcviku plne využiť. Určite žiadne hrubé zaobchádzanie teda v tomto prípade nie je na mieste. Najlepší spôsob je hra, motivácia a zábava. V žiadnom prípade nie akékoľvek mechanické vynucovanie povelov, pokiaľ to nie je naozaj nevynutné. Motýlik by mal povely sám chcieť splniť a nie plniť ich len preto, že to od neho niekto vyžaduje. Postupov ako vycvičiť psa nájdeme všade mnoho, či už na cvičáku, v literatúre, na internete... Vždy však musíme mať na mysli, že každý pes potrebuje individuálny prístup. Návody, ktoré uvádzam ja, sú určené špeciálne pre motýliky. Hlavnými zásadami pri výcviku sú dôslednosť, motivácia a trpezlivosť.