Prehľad systému živých organizmov. Celkovo rozlišujeme tri základné domény života, Eubacteria, Archaea a Eucaryota. Systém je zostavený tak, že rozdelenie vedie ku skupine stavovcov nazývanej Amniota (plazy, vtáky a cicavce), ktorá je na stránkach rozoberaná detajlnejšie. Text nie je skopírovaný a pri jeho tvorbe bolo použitých viacero zdrojov. Jedná sa prevažne o známe a všeobecne akceptované fakty.
EUBACTERIA
Eubaktérie tvorí množstvo skupín pravých baktérií, ako napríklad chlamýdie, spirochéty, cyanobaktérie (synice) a ďalšie. Sú to organizmy, pre ktoré je charakteristická jedna prokaryotická bunka, prípadne môžu vytvárať zhluky. Na jej povrchu sa nachádza priepustná bunková stena, BS ktorá slúži na oporu a ochranu bunky. Ďalej semipermeabilná cytoplazmatická membrána CM a cytoplazma, ktoré zastávajú metabolickú funkciu (príjem, výdaj a premena látok a enerií). Nukleoid (prokaryotické jadro) je tvorený samostatnou kruhovou molekulou DNA na prenos genetickej informácie. Nositeľmi mimojadrovej DNA v bunke sú plastidy. V cytoplazme sa tiež vyskytujú ribozómy, ktorých funkciou je proteosyntéza. Pre niektoré druhy eubaktérií je charakteristické, že sú pokryté ochranným slizovitým puzdrom, či vybavené bičíkom (bičíkmi), ktorý im zabezpečuje aktívny pohyb. Čo sa chemického zloženia týka, každá bunka, či už prokaryotiká, alebo eukaryotická, sa skladá z vody, organických a anorganických látok. Rozmnožujú sa priečnym delením (pučaním, fragmentáciou, alebo zaškrcovaním).
ARCHAEA
Jednobunkové prokaryotické organizmy rozmnožujúce sa priečnym delením. Podľa výskytu ich delíme na metanoarcheóny (obligátne anaeróby), haloarcheóny (koncentrované roztoky solí) a termoacidoarcheóny (prostredie kyslích horúcich prameňov).
EUCARYOTA
Jednobunkové a mnohobunkové eukaryotické organizmy. Eukaryotická bunka je zložená z BS (rastliny), CM, cytoplazmy, cytoskeletu (tvar, pohyb, transport, separácia chromatíd...), ribozómov, bunkových inklúzií (obsahujú zásobné i odpadové látky v kryštalickej forme) a membránových organel. Medzi tie patrí v prvom rade nucleus (jadro, niekedy ich je viac), koordinačné a reprodukčné centrum bunky. Na povrchu jadra sa nachádza perforovaná dvojitá membrána, samotné jadro tvorí chromatín (DNA a bielkoviny) a nucleolus (jadierko). Ďalej endoplazmatické retikulum ER, ktoré môže byť granulované (s naviazanými rybozómamy), ktorého funkciou je proteosyntéza a hladké, ktorého má za úlohu zabezpečiť syntézu lipidov, vitamínu D a rôznych bunkových štruktúr, ako aj intra- a intracelulárny transport látok. Golgiho aparát GA je súbor mechúrikov a cisterien a jeho funkcia je postsyntetická úprava produktov z ER, často určených na export z bunky. Môže sa tiež podieľať na tvorbe lyzozómov a hydrolytických enzýmov. Ďalšou organelou sú mytochondrie určené na aeróbny metabolizmus. Ich vonkajšia membrána je hladká, vnútorná vytvára krysty. Jej vnútro tvorí matrix, kde sú lokalizované rôzne enzýmy, ribozómy a mitochondriálna DNA. Plastidy, ktoré taktiež obsahujú vlastnú DNA sú typické pre bunku fotosinetizujúcich organizmov a delia sa na leukoplasty (ukladanie zásobných látok), chromoplasty (obsahujú pigmenty karotenoidy alebo xantofily) a chloroplasty (obsahujú zelené fartbivo chlorofil, sú ohraničené dvojitou membránou, vnútri sa nachádzajú tylakoidy, ktorých funkciou je syntéza sacharidov v procese fotosyntézy). Ďalšími prevažne rastlinnými organelami sú vakuoly. Ich membrána sa nazýva tonoplast. Podmieňujú turgor, sú zásobárňou látok a podieľajú sa na lytických procesoch. Lyzozómy sú zase typickou živočíšnou bunkou a zabezpečujú bunkové trávenie. Posledné membránové organely sú fagozómy, ktoré vznikli endocytózov rôzneho materiálu z vonkajšieho prostredia, peroxyzómy ochraňujúce bunku pred škodlivými vplyvmi peroxidu vodíka a hydrogenozómy produkujúce molekulárny vodík. Nie všetky organely sa vyskytujú u všetkých skupín, resp. sa môžu vyskytovať v pozmenenej forme. Prijímací otvor heterotrofných jednobunkovcov sa nazýva cytostom a vylučovací cytopyge. Všetkých 6 skupín eukaryot zahŕňa okrem voľne žijúcich aj parazitické druhy. Patria sem:
AMOEBOZOA
Archamoebae, Lobosea a Eumycetozoea. Sú to heterotrofné jednobunkovce, ktoré majú na pohyb vyvinuté pseudopódie, subpseudopódie, prípadne bičíky (nepárový počet). Ako kormidlo a na prichitávanie im môže slúžiť uroid. Niektoré tvoria organické schránky s organizmom spojené epipódiami.
RHIZARIA
Cerozoa, Foraminifera, Gromia a Radiolaria. Rhizaria je skupina heterofných jednobunkovcov, ktoré pohyb vykonávajú prostredníctvom pseudopódií, zriedkavo sú však aj dvojbičíkaté. Môžu vytvárať organické, alebo perforované inkrustované schránky.
ARCHAEPLASTIDA
Glaucophyta, Rhodophyta a Chloroplastida. Patria sem jedno a mnohobunkové autotrofné organizmy. Pohyb jednobunkovcov je pomocou pseudopódií, alebo im na pohyb slúžia bičíky, môzu vytvárať schránky a tvoriť kolónie. Mnohobunkovce sa vyskytujú vo veľmi rozmanitých formách a môžu dosahovať až desiatky metrov.
CHROMALVEOLATA
Cryptophyta, Haptophyta, Stramenopiles a Aleveolata. Sú to autotrofné, alebo heterotrofné jednobunkovce, ktoré sa pohybujú pomocou bičíkov, cílií alebo pseudopódií. Môžu tvoriť aj organické schránky a kolónie. Na prichytávanie o podklad im môže slúžiť myonéma. Zvyknú vytvárať aj extruzómy s rozličnou funkciou.
EXCAVATA
Heterolobosea, Tetramastigota a Metacaryota. Heterofné jednobunkové organizmy, ktoré pohyb vykonávajú pomocou pseudopódií, avšak môžu vytvárať aj bičíky, ktoré u niektorých zrastajú do undulujúcej membrány.
OPISTHOCONTA
Heterotrofné jednobunkové a mnohobunkové organizmy. Patria sem:
Fungi
Chytridiomycota, Microsporidiomycota, Zygomycota, Ascomycota a Basydiomycota. Jednobunkové, ako aj mnohobunkové voľne žijúce organizmy, parazity, alebo saprofity. Bičíky sú prítomné iba u Chytridiomycota. Ich telo tvorí stielka. Rozmnožujú sa pohlavne a nepohlavne.
Choanozoa
Mesomycetozoa, Ministera a Choanoflagellata. Parazitické, alebo voľne žijúce jednobunkovce. Na pohyb im môže slúžiť bičík a môžu tiež tvoriť kolónie.
Metazoa
Placozoa
Phagocytellozoa a Monoblastozoa.
Parazoa
Calcarea, Demospongia a Hexactinellida.
Eumetazoa
Radiata
Cnidaria a Acnidaria
Bilateralia
Mesozoa
Rhombozoa a Orthonecta.
Acoelomata
Gastroneuralia
Pseudocoelomata, Spiralia a Ecdysozoa.
Notoneuralia
Vetulicolia
Hemichordata
Pterobranchia, Graptolithina, Enteropneusta a Plactosphaeroidea.
Echinodermata
Crinozoa, Blastozoa, Asterozoa a Echinozoa.
Chordata
Urochordata
Ascidiacea, Thaliacea a Appendicularia.
Cephalochordata
Vertebrata